Nový policy paper Mateja Šimalčíka a Lucie Holländer.

Ekonomická kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 vyvolala obavy o osud európskych firiem, a to najmä tých pôsobiacich v strategických odvetviach ekonomiky. V priebehu apríla 2020 Marghrete Verstager, viceprezidentka Komisie EÚ, varovala pred hrozbou prevzatia európskych spoločností čínskymi investormi. Toto varovanie prišlo v čase, kedy sa EÚ a viaceré členské štáty čoraz intenzívnejšie zaoberajú otázkou ekonomického vplyvu Číny v EÚ, zneužívania ekonomických nástrojov na dosiahnutie čínskych politických záujmov, ako aj otázkou čínskych hybridných hrozieb.

Jedným z nástrojov ochrany pred bezpečnostnými rizikami zahraničných investícií sú tzv. screeningové mechanizmy. Cieľom tohto policy paperu od Mateja Šimalčíka a Lucie Holländer je prispieť k rodiacej sa verejnej diskusii o čínsko-slovenských vzťahoch a bezpečnostných rizikách s nimi spojených. Autori zároveň diskutujú, na ktorých základných princípoch by mal byť slovenských screeningový mechanizmus vystavaný.

Zhrnutie a odporúčania

  • Hoci je objem čínskych investícií na Slovenku relatívne nízky, bližšia analýza konkrétnych projektov ukazuje, že často smerujú do strategických odvetví ako informačné a telekomunikačné technológie, bankovníctvo, energetika, či doprava.
  • Veľká časť čínskych investorov pôsobiacich na Slovensku vrátane strategických odvetví je napojená na čínsku vládu a komunistickú stranu.
  • EÚ v posledných rokoch postupne mení svoj postoj voči Číne, ktorá je čoraz viac oprávnene spájaná s bezpečnostnými hrozbami vyplývajúcimi z jej investičných aktivít. Z tohto dôvodu prijala EÚ Nariadenie, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie.
  • Nariadenie však samo o sebe neposkytuje Slovenskej republike dostatočný právny rámec, na základe ktorého by sa Slovensko mohlo efektívne brániť proti vplyvu niektorých zahraničných investícií na bezpečnosť a verejný poriadok. To je možné docieliť len prijatím národného mechanizmu na preverovanie zahraničných investícií (screeningový mechanizmus) zasadeného do rámca európskej právnej úpravy.
  • Screeningový mechanizmus predstavuje efektívny nástroj na odhaľovanie bezpečnostných rizík zahraničných investícií, pričom štátom umožňuje prijať opatrenia na ich minimalizáciu, a to formou stanovenia podmienok pre realizáciu investície alebo jej zakázaním.
  • Slovensko v implementácii screeningového mechanizmu zaostáva za ostatnými partnermi z V4. Vlastný mechanizmus implementovalo už Poľsko aj Maďarsko. Česká vláda schválila návrh zákona o preverovaní priamych zahraničných investícií, ktorý momentálne prerokúva Parlament. Slovensko ešte len začalo prácu na príprave návrhu zákona, pričom zatiaľ nie sú známe podrobnosti rozsahu pokrývaných investičných zámerov.
  • V záujme efektivity musí byť mechanizmus založený na princípe konečného užívateľa výhod, stanoviť čo najnižšiu hranicu, od ktorej investícia podlieha screeningu, pokrývať nielen kúpu podielu v cieľovej spoločnosti, ale aj kúpu majetku, a musí byť vykonávaný nezávislým orgánom či umožniť participáciu verejnosti.
  • Aby nedošlo k zásadnému vplyvu na atraktivitu investičného prostredia na Slovensku, je po vzore amerického CIFIUS mechanizmu vhodné zvážiť vytvorenie white listu krajín, ktoré poskytujú adekvátne bezpečnostné záruky. Investície z týchto krajín by sa automaticky považovali za bezpečné.
  • Zákaz investície môže predstavovať riziko z pohľadu uplatňovania náhrady škody na základe bilaterálnych investičných dohôd. Samotná existencia rizika uplatnenia nárokov investora na náhradu škody by však nemala a priori viesť k odmietnutiu preveriť investíciu.

Image source: CEIAS