Filip Šebok poskytol rozhovor slovenskému Denníku Pravda.

Čo chce Čína dosiahnuť svojimi aktivitami súvisiacimi s pandémiou koronavírusu, ktorý sa do sveta rozšíril z mesta Wu-chan? A ako sa k Pekingu správať? Pre Pravdu odpovedal Filip Šebok z Asociácie pre medzinárodné otázky. Podieľal sa na vzniku štúdie Rastúca prítomnosť Číny v strednej a východnej Európe. Má magisterský titul z Renmin University of China v Pekingu v čínskojazyčnom programe medzinárodných vzťahov. Absolvoval aj stáž na slovenskom veľvyslanectve v Číne.

V štúdii naznačujete, že Čína sa v rámci formátu 17+1 v priestore strednej a východnej Európy uchytila. Na čom sa to dá ilustrovať?

Možno to na začiatku trocha sproblematizujem. V štúdii sme spoluprácu rozdelili do troch kategórií. Ekonomika, politika a spoločenské, medziľudské a kultúrne vzťahy. Najväčšia pozornosť sa venuje ekonomike. Ale hospodárska spolupráca s Čínou bola v mnohých oblastiach sklamaním pre krajiny regiónu, vrátane Slovenska. Peking podporoval imidž toho, že chce byť významným ekonomickým aktérom v oblasti. No tieto očakávania sa ukázali ako nerealistické. Z toho vyplynula otázka, o čo Číne teda išlo. Či si bola vedomá toho, že nenaplní svoje sľuby. Peking však každý rok symbolicky usporadúva stretnutie 17 krajín s čínskym premiérom. Čína má teda kotvu v regióne, kde ešte pred desiatimi rokmi bola marginálnym aktérom. Veľmi dôležitá je politická spolupráca, o ktorej sa veľmi nehovorí.

Ako to vyzerá?

Týka sa to konkrétnych krajín, nedá sa hovoriť o celom regióne. Konali sa však multilaterálne stretnutia, ktoré priamo organizovala Komunistická strana Číny. Vieme, že z Česka sa ich zúčastnili zástupcovia ČSSD, KSČM, ale aj ODS. V Maďarsku sa takéto stretnutie dokonca konalo. Celé je to však netransparentné. Vieme, že na podobnom stretnutí bol zo Slovenska Juraj Blanár zo Smeru. Je veľmi otázne, či je správne nadväzovať kontakty na politickej úrovni v Číne.

Dá sa však v Číne hovoriť o oddelení straníckej a štátnej úrovne ?

To je legitímna otázka. Ale stále existujú nejaké formálne pravidlá, napríklad, keď sa kontakty nadväzujú cez ministerstvo zahraničných vecí. Peking si vytvára aj vzťahy s médiami či má rôzne mládežnícke programy. Je to dlhodobá snaha, ako zvýšiť politický vplyv. Mali by sme tomu venovať viac pozornosti.

Celý rozhovor si môžete prečítať na stránke denníka Pravda.

Image source: kremlin.ru