Naše projekty

Skúmame stratégiu a taktiku, ktorú Čína pri prenikaní do strednej Európy používa. Čína je v krajinách Vyšehradu (V4) relatívnym nováčikom a chýba jej potrebná infraštruktúra na presadzovanie priameho vplyvu. Od začiatku sa preto spolieha na miestne politické a ekonomické elity, ktoré majú vlastný záujem na spolupráci s Čínou. K rozšíreniu na ďalšie úrovne (komunálni politici, akademici, novinári a pod.) prišlo až v poslednej dekáde, ide teda o relatívne nový, ale o to dynamickejší fenomén.

Čína v strednej Európe nepoužíva jednotný postup – jej cieľom je vytvoriť si vo všetkých krajinách priateľské prostredie pre svoje záujmy, ale taktika, ktorú volí, sa líši v závislosti na miestnom politickom prostredí, geopolitickom význame danej krajiny alebo úrovne vzájomných vzťahov. Prvotným nástrojom bývajú odmeny ( „cukor“). K použitiu nátlaku ( „biča“) sa Čína uchyľuje v otázkach súvisiacich s jej teritoriálne integritou a suverenitou, najmä v prípade Tibete alebo Taiwanu. Čína dopredu signalizuje použitie „biča“ a naznačuje prístup k odvete s cieľom prinútiť protistranu k ústupkom. Efektivita tohto prístupu závisí od toho, či druhá strana verí, že Čína prípadné hrozby uskutoční, a tiež od rozsahu možných škôd.

Analyzujeme tvorbu, obsah a šírenie pročínskych naratívov nielen v mainstreamových médiách, ale aj v alternatívnych médiách a na sociálnych sieťach. Sledujeme tzv. „diplomaciu vlčích bojovníkov“ a nárast aktivít čínskej zahraničnej propagandy spojený s protestami v Hongkongu, represiami v Sin-ťiangu, šírením dezinformácií o pôvode COVID-19, „vakcínovou diplomaciou“ a pod. Venujeme sa hybridným operáciám a súbehu čínskych a ruských snáh v šírení svojho vplyvu v krajinách strednej Európy a analyzujeme ich efektivitu. Zaujíma nás prenikanie čínskych naratívov do médií šíriacich proruskú propagandu, využívanie služieb PR agentúr, spolupráca s tunajšími médiami na zdieľaní obsahu, najímanie influencerov a ďalšie nepriame prostriedky ovplyvňovania mediálneho prostredia a verejnej diskusie.

Vďaka komparatívnemu charakteru projektu sme schopní rýchlo zachytiť nové trendy v čínskej propagande a dezinformáciách a overiť, či sa objavujú aj v ďalších krajinách strednej Európy. Dokážeme tiež analyzovať, či a ako sa obsah a forma komunikácie v jednotlivých krajinách líši a aké faktory tieto spoločné alebo odlišné charakteristiky vysvetľujú.

Zameriavame sa na to, ako Čína ovplyvňuje politické a ekonomické elity v krajinách Vyšehradu (V4), na väzby medzi podnikateľmi so záujmom na dobrých vzťahoch s Čínou a politickou sférou, na diskurz o Číne v národných parlamentoch a na strategickú korupciu. Sledujeme naratívy, ktoré kľúčoví hráči prezentujú v médiách, ale aj na väzby, ktoré nie sú medializované. V prípade Českej republiky sme v roku 2018 vytvorili interaktívnu mapu, ktorá vizualizuje vzťahy medzi kľúčovými aktérmi. Mapa ukazuje ich prepojenia napríklad na základe príslušnosti k politickej strane, súčasných i minulých obchodných aktivít, medializovaných osobných väzieb a pod.

Okrem toho sme tiež analyzovali postoje politických strán alebo aj konkrétnych politikov k Číne za uplynulé dekády. V Maďarsku a Českej republike sme pokryli debaty o Číne na pôde Poslaneckej snemovne za uplynulých 25 rokov (medzi rokmi 1993-2018). Venovali sme sa aj vývoju v Poľsku a na Slovensku.

Venujeme sa spôsobom, akými sa Čína snaží ovplyvňovať akademické prostredie v strednej Európe. Medzi nástroje, ktoré Čína používa, patrí finančná podpora chodu akademických centier, sponzorovanie kurzov o Číne, finančná podpora jednotlivých akademikov, tlak na (auto)cenzúru vedeckých pracovníkov a pedagógov, ovplyvňovanie čínskych zahraničných študentov alebo Čínou zriaďované Konfúciove inštitúty. Zaujíma nás ochrana domácich akademických pracovísk pred čínskym vplyvom a obmedzovaním akademickej slobody, krádežami duševného vlastníctva a pod. Nie sme a priori proti akademickej spolupráci s čínskymi inštitúciami. Podporujeme však zvýšenie informovanosti a odolnosti vysokých škôl v otázke potenciálnych rizík spolupráce a tiež apelujeme na väčšiu transparentnosť v otázke jej obsahu a podmienok, vrátane financovania. Súčasne však považujeme za zásadné, aby si univerzity zachovali svoju akademickú autonómiu.

Venujeme sa analýze pozície krajín Vyšehradu (V4) v rámci európskeho prístupu voči Rusku. Zaujímajú nás tiež bilaterálne vzťahy medzi krajinami V4 a Ruskom. Práve tie totiž vytvárajú základ pre interakciu medzi Ruskom a strednou Európou. Roztrieštená pozície vyšehradských krajín voči Rusku (siahajúce od poľského odmietania až po maďarskú snahy o aktívnu spoluprácu) z regiónu tiež robia zaujímavý cieľ pre ruskú zahraničnú politiku, ktorá sa voči Európe tradične nesie v duchu princípu „rozdeľuj a panuj“. Zameriavame sa preto práve na túto rozpoltenosť, záujmy národných elít a slabú odolnosť spoločnosti voči ruským zásahom, vrátane tých v informačnom priestore. Zameriavame sa tiež na úlohu V4 vo vzťahoch s Ruskom v rámci spoločnej európskej zahraničnej politiky a skrz angažmán v Bruseli, ktoré prechádza v poslednej dobe dramatickými zmenami.

Najnovší výskumný projekt MapInfluenCE spája skúsenosti získané z predchádzajúcich hĺbkových analýz zobrazovania Číny v stredoeurópskych médiách s odbornými znalosťami špecifického prostredia alternatívnych médií, ktoré sú známe svojou proruskou orientáciou. 

Snahy Ruska a Číny o získanie vplyvu v miestnom mediálnom prostredí boli doteraz analyzované väčšinou oddelene a otázka, či Rusko a Čína spolupracujú pri šírení propagandy, zostala vo veľkej miere nezodpovedaná. Náš výskum preto odpovedá na základnú otázku o povahe prelínania čínskych a ruských naratívov a poskytuje komplexnú a jedinečnú analýzu pokrytia kľúčových tém súvisiacich s Čínou v miestnych alternatívnych médiách. Poskytuje tiež nový pohľad na fungovanie samotnej alternatívnej mediálnej scény.

V mapovaní prieniku čínskych a ruských informačných operácií, ich stratégií a nástrojov plánujeme pokračovať. Vojna na Ukrajine ukázala dôležitosť tejto problematiky a rastúcu tendenciu Číny a Ruska zdieľať naratívy, väčšinou v kontextoch, v ktorých je to výhodné pre ich snahy reformovať medzinárodné prostredie tak, aby lepšie vyhovovalo záujmom autoritárskych režimov.